Sedela tam!!!
Bola to moja bývalá priateľka. Videl som na nej, že tiež nieje nadšená z nášho stretnutia. Náš vzťah sa skončil totiž čudne. Nemal som toľko síl povedať jej to osobne a tak som to vyriešil cez mobil. Od tej doby sme sa vôbec nestretli. Prestala chodiť von.
Až teraz. Jej pohľad vravel za všetko. Na čelo my pohľadom vypálila " hajzel ". Prešli sme ďalej do miestnosti. Ako natruc som si jej sadol chrbátom. Nechcel som vidieť tie prebodávajúce pohľady.
Pili sme ďalej. Nazbieral som odvahu a opýtal som sa jej či sa môžeme porozprávať. Povedala " s tebou? No určite ". Nečakal som takúto odpoveď, ale chápal som ju. Veď som jej ublížil. Tak som si sadol späť ku kamarátom. Tí sa len usmievali. Nemohli z toho ako som dostal košom.
Prešla približne hodina, keď ma niekto poklepal po ramene. Bola to jej najlepšia kamarátka. Povedala mi, že angi ( skratka angeliky - mojej "ex" ) chce so mnou hovoriť.
Zrazu??
Prečo teraz??
Ale koniec koncov to bolo jedno. Postavil som sa a odišiel som za ňou. Zbadal som, že alkohol ( aj keď menšom množstve ) jej dodal odvahu na tak dlho očakávaný rozhovor so mnou. Rozprávali sme sa asi 10 minút a ničomu som nechopil. Asi preto, že prvá veta zaznela takto " ak by si sa ty so mnou nerozišiel ja by som ťa nechala o týždeň ". Nestačil som sa čudovať. Nerozumel som tomu.
Vraj som nebol ten pravý.
Nemilovala ma.
Chcela si dokázať, že vie zbaliť takého ako ja.
Futbalistu.
Dobre vyzerajú.
Zmohol som sa na jednu dlhšiu vetu.
" Myslel som, že ma vyhodia zo školy, čo pre mňa vtedy znamenalo, že do 2 týždňov odchádzam za prácou do Anglicka ". Keď to počula v tom momente jej po lícach začala stekať jedna slza za druhou.
Odišla preč.
Už navždy.
A tak som opäť sám.
Sklamaný životom.
p.s. vrátiť som sa k nej po rozchode nemohol. Našla si utešovateľa, "ktorý ju z toho dostal "